Vzhľadom na blížiace sa voľby budeme v nasledujúcich týždňoch prinášať rozhovory s členmi ISC boardu. Dnešok bude venovaný prezidentke Silvii Sýkorovej, a Communication manager Nikolke Krištekovej. A môžeme odštartovať prvý zo série honest talk rozhovorov...

 

Máte niečo konkrétne na srdci, čo by ste chceli povedať?

S: Choďte kandidovať! Je to najlepší rok života.

N: Chcela by som sa poďakovať DZSku za cukríky zadarmo

S: Ja by som sa chcela poďakovať školám, že mám konečne dostatok pier a zápisníkov.

 
 

O osobnom živote…

 

S: Nie je čas na osobný život.

 

Akoto, že ste prežili tento rok aj keď bývate spolu?

N: To je tým, že ja som v tomto byte trávila len zlomok času.

S: Sú dni kedy sa vôbec nebavíme o ISC. A veľký vplyv má aj to, že sme sa poznali ešte predtým.

 

A zmenili ste sa počas svojho účinkovania v ISC? Silvi, zmenila sa Nikolka v ISC?

S: Hej, našla si frajera a menej je  (pravda, nevaríme si karamel o 2 ráno, a tiež má väčši neporiadok na stole, pozn. editora)

 
 

Nikolka?

N: Nie. Myslím, že spočiatku mala tendencie byť zmenená, ale potom sa dostala normálne na Silvi, a dnes je tam kde bola a ešte o kus ďalej posunutá ako osobnosť. Ale podľa mňa sa ľudia až tak nemenia, skôr ich viac spoznávaš.

N: Sú ešte pukance?

S: Už nie, už len Andrejka má vedľa.
 

 

O ISC…

 

Myslíte, že by sa vám páčilo aj v inej sekcii?

N: No neviem, ťažko povedať.
S: Myslím, že to veľmi záleží na ľuďoch. Keď máš okolo seba dobrých ľudí, tak sa to dá robiť kdekoľvek.


Nemala by si toľko peňazí na kupovanie promo predmetov. Čo si budeme klamať.

N: No je pravda, že ja som asi najviac utrácajúci človek tohto boardu. Na druhej strane to urýchľuje veľa vecí keďže bývam s prezidentkou a míňam najviac peňazí.
S: Takže ty ma máš len za kasu??

N: No... inak by som mala na dve tričká a fotila by som na kompakt. Na mobil!!

 

Čo je podľa vás na ISC dôležitejšie? Organizácia, alebo ľudia?

N: Čo tým myslíš, organizácia? Nerozumiem otázke.

S: Ona je blond. Zlatý retríver.

 
 

Čo robí ISC takým akým je? Ľudia, alebo to, že má štruktúru a platformy a NB? A daj mi cukrík.
N: Vidíš, to tam napíš, čo so mnou robí ISC - mám na večeru cukríky. No ono to ide ruka v ruke, lebo keby tu nebola urobená tá štruktúra, tak tí ľudia sa nemajú šancu naviazať tie úzke a pevné vzťahy ako vznikajú.
S: Myslím, že tá organizácia je základ, a tí ľudia sú nadstavba. To znamená, že ono ti to dáva nejaký poriadok. A na tom sa dá stavať. A keď sa stretne dobrá partia ľudí tak sa dá dokázať veľa. Viď teraz na platforme.

N: Teda keď máš organizáciu tak to funguje vždy, ale keď máš dobrých ľudí, tak to funguje dokonale.

 

Na platforme sme stretli veľa Alumni a podobne. Sú to už ľudia s inými životmi, a predsa sa stále vracajú k ESN. Myslíte, že aj vy budete takýto? Že o 10 rokov sa ešte budete stretávať na platformách?

N: Neviem či to tak bude na národnej úrovni, ale verím tomu že ak budem stále v Brne tak to tak celkom kľudne môže byť. Že mi zavolá nejaký môj cukrový kamarát a ja odložím svojich osem detí tebe a pôjdem s nimi na pivo. Mňa tá národná úroveň až tak neberie, ale mám rada tuto svojich ľudí. Ale myslím že to ani tak úplne nesúvisí s ESN alebo ISC.

S: Ja na druhej strane by som sa možno išla pozrieť, či to má taký drive ako teraz. Ale aby som tam chodila na každú platformu, tak to nie. O desať rokov sa vidím už niekde inde, a snáď to nebude pod mostom…

 

No dobre, Opúšťame tému ISC. Neopúšťame... Počkať opúšťame…
S: TAK SA ROZHODNI!
N: *@#!

Ukľudníme sa. Toto je vážny rozhovor

S: Tak to aj vyzerá...

N: How deep is your love...?

 

Aké slovo najčastejšie používate s spojením s ISC?
N: Víno.

S: Lásku.

 

Aký Vianočný darček by ste dali ISC?

N:...

A môže to byť aj materiálne, čo sa budeme hrať.
N: Roll-up. Ja chcem strašne roll-up. A inak by som dala ISC-čku aby malo dobrý board a aby sa ľudia v tom boarde mali radi a boli schopní spolupracovať.

S: Súhlasím s Nikolkou že nový board, ale aj to aby mali tí ľudia v ISC motiváciu niečo robiť a aby si tú motiváciu udržali čo najdlhšie. A aby sa nepozabíjali medzi sebou. Lebo ponorková choroba vie udrieť dosť skoro a dosť silno.

 

A vaša rada, ako sa tej ponorkovej chorobe ubrániť?

N: Ponorke nezabrániš.

S: Musíš sa to len naučiť zvládať.
N: Snažiť sa ten čas spolu trochu obmedziť, to je určite liek. Eliminovať čas pracovný aj súkromný, ale na druhej strane tráviť spolu dostatok času kedy sa neriešia pracovné veci, ale súkromné záležitosti.

S: Stráviť spolu čas aj mimo ISC. Aj tak, že si zakážete spolu hovoriť o ISC.

N: A robiť osobné kolečká.

 
 

O boarde...

 

Sú nejaké konkrétne predpoklady, ktoré by ISC človek musel napĺňať. Alebo by ste skôr povedali, že ISC si stvorí ľudí ako potrebuje?

S: Myslím, že Nikolka nevedela, že bude CM, ale vedela to minulá PR už od momentu, kedy tam Nikolka prišla. Takže určite na to predpoklady mala, ale ešte na sebe zapracovala pred kandidatúrou. Takže sčasti zapracovala, a čiastočne mala predpoklady. A teraz už robí awesome job.

 

A Nikolka?

N: Počkaj, musím dorobiť čiarku… No neviem. Lebo prezidentstvo v tomto zmysle neznamená to, že vedieš tým ako nejaký malý diktátor, ale že musíš byť ochotný byť namieste, kde nikto iný nechce alebo nemôže byť. Proste riešiš prúsery. Niekde niečo chýba, tak po to zabehneš.

 

Takže to musí byť človek ktorý je ochotný obetovať sa na úkor vlastného pohodlia.

S: Proste krízový manažment v praxi.

 

Máte ešte plán ostať ďalej niečo robiť v ISC aj po skončení v boarde?

N: Ťažko povedať. Asi sa úplne neplánujem odtiahnuť. Závisí od toho, kde bude pre mňa priestor. No asi sa zo mňa nikdy nestane treasurer…

S: Vďaka bohu!
N: ...ani nikomu nebudem pomáhať s eventami. Ale asi by som ešte ostala v tom PRku. Chcela by som sa vyhnúť tomu aby som bola stále nejaký grafik full-time. Pretože na to nemám čas. Ale možno ma to prestane baviť a budem robiť bakalárku, ale asi hej, asi ostanem.

 

Myslíte si, že stačí na funkciu jeden rok, alebo by bolo vhodnejšie aby to bolo dlhšie obdobie, aby sa boarďáci zžili so svojimi funkciami?

S: Ja si myslím, že u nás v sekcii stačí jeden rok. To človeka naučí hrozne veľa vecí. Zistíš kto si, čo si, čo by si chcel robiť. A po tom roku ti to už veľmi nemá čo dať.

N: Ťažko povedať. Za mňa, myslím si, že by ma bavilo to robiť ešte ďalší rok. Keby som vedela, že tu budem a že na to budem mať čas. A verím tomu, že keby som to robila dva roky, tak sa to vyšpičkuje tak, že to bude fakt dobré. A teraz sa nechválim, ale myslím to obecne.
S: Myslím, že v tvojej pozícii možno, ale ako prezident… Stále môžeš tomu klubu niečo dávať ako člen, ale už nie ako prezident.

 

Máte pocit, že ste naplnili svoje predsavzatia v ISC?

N: Ešte mám mesiac na to, aby som urobila Visual Identity. A potom už hej.
S: Rozmýšľam či som naplnila. Ale to čo som mala v kandidátke tak som viac či menej naplnila.

 

A v čom vás ISC sklamalo?

N: No myslela som si, že sa budem viac stretávať s ľuďmi mimo ISC. Myslela som si, že budem viac spojka s reálnym svetom, ale tak to nie je.

S: Nesklamalo. Skôr som sa naučila robiť s ľuďmi. A skôr som prišla o ilúzie čo sa týka práce s ľuďmi. Nie v zlom.

N: Také vytriezvenie.

 

Kedy ste kvôli ISC naposledy plakali?

N: Štvrtok… Piatok... Sobotu…!

Silvia: Od smiechu?

 

Silvinka neplače.
N: Silvi sa potí.

 

Via giphy.com
 

Kedy ste sa smiali vďaka ISC?

S: Každý deň päťkrát.

N: Stačí stráviť štyri hodiny v aute s ďalšími 8 ľuďmi, alebo si otvoriť konverzáciu čo máme s boardom, alebo vlákno komentárov na tútoroch. A človek sa smeje.

S: Alebo sa s nimi stretnúť mimo ISC.

N: Alebo sa na niektorých sa stačí len pozrieť, a smeješ sa.

S: Alebo keď sa robia na teambuildingu meme.

 
 

What are you proud of?

N: Na výrok Víno a láska. A na oranžovú kampaň. A ešte jeden plagát na boat párty, a inak tie moje kecy čo sú známe na všelijakých miestach.

S: No víno a láska je legendárne. Aj Eugene (Evžen) je legendárny.

 

Ty si nakreslila Eugene-a?

N: Hej. Ale naňho nie som veľmi hrdá, lebo nie je pekný. (#priorities, pozn. editora)

S: On nie je pekný, ale je náš. Je to taký retardík ako my. A pekné bolo ako si celý rok písala posty zahraňákom na fb. Zjavne je to cesta ako s nimi komunikovať. Je to lepšie než survival guide.

 

Silvi, ako prezident si musela riešiť všelijaké kritické situácie a tak. Na ktorý moment si na seba najviac hrdá, že si zvládla?

S: No určite situácia kedy nám jeden z našich zahraničných študentov vyrobil veľký problém, ktorý sa riešil dva alebo tri týždne. A riešil to tak, že o tom vedeli aj národný a medzinárodný level. A to bolo naozaj asi to najhoršie čo som riešila. A nebyť krásnej Nikolky ktorá pekne sformulovala všetko, čo som chcela povedať tak neviem ako by to dopadlo.
N: Na to som ale aj ja hrdá. A tam sa ukázalo, že je potrebné aby v tom PR tíme bol niekto, kto nieže je dobrý grafik a tak, ale človek, ktorý vie komunikovať s ľuďmi.

 
 

O voľbách...

 

Čo robíte preto, aby bol ďalší board dobrý?
N: Snažila som si nájsť si nástupcu. A budem sa snažiť byť v prvých týždňoch k dispozícii a odpovedať na všetky hlúpe otázky, ktoré som mala aj ja. Ale myslím si, že veľký vplyv tam mať nebudem. Jediné, čo som mohla ovplyvniť bolo počas roka, keď som budovala ten tým, a motivovala som ľudí.

S: Ja si myslím, že toho veľa ovplyvniť nevieš. Jediné čo môžeš urobiť je skvelá transition, kedy tomu človeku pomáhaš. Myslím, že všetci z boardu tam boli v tom období, kedy sme mali otázky. Ježišikriste, teraz to na mňa padlo 2. januára, čo mám robiť?? Ale Zikuška bol veľmi zlatý a nápomocný. A odpovedal na každú moju sprostú otázku.

 

Myslela som to skôr ako či máte nejakú kampaň alebo tak? Ako si plánujete naháňať členov.

N: To je to, čo som chcela vykoreniť, aby sa členovia naháňali. Jasné, že toho človeka treba postrčiť. Aj ja postrkujem ľudí o ktorých si myslím, že majú potenciál na to to robiť. Ale myslím si, že je zlé prehovárať niekoho. Proste keď to nechceš robiť, respektíve nemá gule na to aby povedal: ,,tak ok, ja do toho idem”, tak na to asi nemá.

 

Via popkey.co

 

S: Určite v tejto chvíli nemôžeš nikoho nútiť do toho, aby do toho šiel a upísal sa ISC-čku. Pokiaľ sám do toho nechceš ísť, tak to nemá zmysel.

 

Ale zas ISC sa zvonka nezdá byť úplne otvorené. Myslím si, že veľa ľudí ani nevníma, že má nejaký board a voľby a treba ísť voliť.  

S: Sú ľudia, ktorí sú celý čas len tútormi a našli sa v tom, a sú takí čo sa chcú viac zapojiť. Všetkým tútorom by som odporúčala nech idú na teambuilding. Tam stretnú všetkých týchto ľudí.

N: Alebo sa proste angažuj. Choď pomáhať na párty. Tak spoznáš ľudí.
S: Choďte sa pozrieť na quiz night. Alebo na nejakú z našich akcií. A nikdy nie je neskoro. Ziky bol v ISC tri mesiace aj s cestou, a stal sa prezidentom.

 

Čo by ste povedali človeku, čo ide na voľby?

N: Zamysli sa nad tým, na akú pozíciu kandiduješ, a skús sa podľa toho prejavovať.

S: A tá nervozita je na niečo dobrá. Aspoň si sa na to pripravil poctivo. Buďte vystresovaní a bude to dobré.

 

A čo by ste dali ako romantické slová na záver?

S: Neboj sa robiť chyby.
N: Ba boj sa! Chyby sú zlé, najmä ak zle vyexportuješ krivky